Prechádzame popri colnici na ceste medzi Moravou a Slovenským Uhorskom resp. Uhrami, ako sa na konci 18. st. tejto ceste hovorilo. Po ceste míňame domčeky, ktoré sú pekne udržiavané. Dostávame sa asfaltovú cestu vedúcu zo Starých Hámrov do osady Bíly Kříz a ďalej do Jamníka. Osada až do znárodňovania po 2.svetovej vojne bola plná života. Boli tu vystavané hotely ľuďmi  mladej nemeckej skupiny, ktorí pracovali na Ostravsku. Ešte dnes tu stoja hotely ako Súlov, Bíly Kríž, Visolajka, Kysuca a malé ubytovne, ktoré po 2. sv. vojne začali upadať. Pri našej návšteve to vyzeralo, ako keby tu " pes skapal." Ožíva to tu snáď, keď je letná sezóna alebo lyžovačka - nevieme. Pokračujeme po ceste do Jamníka k bielemu krížu, podľa ktorého je snáď pomenovaná osada, ktorá sa do roku 1830 volala " Karlovice." Po príchode ku krížu sa z informačnej tabule dozvedáme, že pomenovanie vzniklo z dôvodu vraždy. Keďže tu viedla cesta 18. resp.19.storočí zo Slovenského Uhorska do Čiech rozmohlo sa tu pašovanie tabaku. Na zabránenie, tento prechod strážili " colníci." Tu 18 pašerákov prepadlo strážneho tejto hranice a zabili ho. Neskoršie tu bol pochovaný a k hrobu mu bol postavený kríž, ktorý zdiaľky vyzeral ako biely. A tak vznikol názov Bíly Kříž.

     Nevieme, či táto hrozná udalosť, alebo sa príroda zahrala, pri príchode do osady ticha, pokoja a nejavenie života v domčekoch, nás prijalo veterné, studené a daždivé počasie. Po občerstvení z vlastných zásob, (bufet bol pre nemoc zatvorený) v uzatvorenom priestore bufetu, ideme na spiatočnú cestu. Našťastie, pri prechode na Slovensku stranu, vietor ustal a aj  počasie ostalo trocha vľúdnejšie. Za nami ostáva slabým snehom prikrytá príroda.Cesta do osady nam Vrchpredmier-Pavlíkovci nám ubehla celkom rýchlo a hodinový čas do odchodu autobusu si krátime prechodom do osady "Klín".

     Aj keď počasie bolo hmlisté, studené, spoznali sme nielen kúsok Kysuckej prírody, ale aj histórie živote na hranici v Moravských Beskydách na prelome 18./19. storočia.

 

 

napísala: Hanka G.